Blahoslavená Zdenka Schelingová bola slovenská rehoľníčka z Kongregácie Milosrdných sestier Svätého kríža a jedna z obetí prenasledovania Katolíckej cirkvi v komunistickom Československu. Je prvou blahoslavenou ženou v novodobých dejinách Slovenska. Odvážna a vždy usmievavá Božia služobnica vydala svojou obetou najvyššie svedectvo lásky a zažiarila ako vzor vernosti a odpustenia.
Narodila sa ako desiate z jedenástich detí, pri krste dostala meno Cecília. Vo veku pätnásť rokov vstúpila do materského domu sestier Svätého kríža v Podunajských Biskupiciach s túžbou zasvätiť svoj život Bohu a službe blížnym. Po absolvovaní ošetrovateľskej školy sa stala postulantkou a 28. januára 1936 vstúpila do noviciátu, kde prijala rehoľné meno Zdenka. Prvé sľuby zložila 30. januára 1937 a večné sľuby 28. januára 1943.
Pôsobila v Štátnej nemocnici v Bratislave ako laborantka a neskôr ako asistentka na röntgenologickom oddelení. Mnohí ju považovali za vzor rehoľnej sestry i odbornej zdravotníčky.
Po komunistickom prevrate v roku 1948 začala totalitná moc systematicky prenasledovať Katolícku cirkev. Sestra Zdenka si uvedomovala, že je potrebné brániť Cirkev aj v ťažkých časoch. Dvakrát pomohla pri organizovaní úteku väznených katolíckych kňazov. Druhý pokus však bol pascou ŠtB. Spolu so sestrou Katarínou Lukačovičovou uverila falošnej informácii, že šiestich duchovných (Titus Zeman, Štefan Sandtner, ThDr. Andrej Dermek, ThDr. Viliam Mitošinka, Justín Beňuška a Pavol Pobiecky), ktorí boli na liečení v Štátnej nemocnici, majú odviezť na Sibír, kde ich čaká smrť.
Zdenka bola 29. februára 1952 zatknutá a počas vyšetrovania kruto mučená. Dňa 17. júna 1952 ju odsúdili na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občianskych práv za údajnú velezradu. Nasledujúce tri roky ju opakovane premiestňovali z jedného väzenia do druhého. Po celý čas znášala fyzické aj psychické utrpenie s hrdinskou trpezlivosťou, v duchu lásky a bez nenávisti voči svojim trýzniteľom.
Keď bolo zrejmé, že jej zdravotný stav je kritický a pred sebou má len niekoľko mesiacov života, bola 6. apríla 1955 prepustená z väzenia na základe amnestie. V Bratislave ju však vtedajší strach a prenasledovanie Cirkvi prinútili hľadať útočisko inde – prijala ju odvážna pani Apolónia Galisová (neskôr sestra Lucia) vo svojom dome v Trnave. Blahoslavená Zdenka zomrela v trnavskej nemocnici 31. júla 1955. Je pochovaná na Starom cintoríne v Trnave.
Svätý Otec Ján Pavol II. ju vyhlásil za blahoslavenú 14. septembra 2003, na sviatok Povýšenia Svätého kríža, počas svojej tretej pastoračnej návštevy Slovenska – v Bratislave, v mestskej časti Petržalka.
Posledná aktualizácia: 31. júla 2025 / Komunikácia Protokol
