Dnes 4. júla 2025 si pripomíname 90. výročie úmrtia Júliusa Bodnára (1870 – 1935), významnej osobnosti slovenského duchovného a kultúrneho života. Július Bodnár, narodený 8. októbra 1870 v obci Uderiná, sa preslávil ako evanjelický farár, publicista, historik a predovšetkým folklorista. Jeho celoživotná činnosť zanechala trvalý odkaz najmä v oblasti národopisného výskumu a zachovania slovenského ľudového dedičstva.
Július Bodnár patrí k priekopníkom systematického zberateľstva slovenského ľudového rozprávačstva. Už počas štúdií a pôsobenia medzi Slovákmi na Dolnej zemi – v Petrovci a Čabe – aktívne zaznamenával ľudové rozprávky, piesne, porekadlá a zvyky, ktoré boli súčasťou živého národného prostredia. Jeho prístup k zberateľstvu sa vyznačoval vysokou presnosťou, etnografickou citlivosťou a úctou k autentickej ľudovej reči.
Medzi jeho najvýznamnejšie folkloristické diela patria:
- Rozprávočky z Uderinej (1907) – knižka určená deťom, ktorá zároveň predstavuje hodnotný národopisný dokument,
- Prostonárodné povesti. Jaga a Vlkolak (1918) – zbierka s temnejšími motívmi slovenských bájí, ktoré obsahujú odkazy na mytologické prvky,
- Nezbedovia (1922) – výber ľudových príhod spájajúcich múdrosť s humorom.
Jeho rozprávky vyšli aj v sérii „Knižnica školákov“, v ktorej účinne spájal národnú výchovu s detskou literatúrou. Väčšinu svojho materiálu čerpal z kopaničiarskeho a myjavského regiónu, ktorý sám dôkladne etnograficky skúmal a kde pôsobil ako duchovný.
Okrem svojho duchovného pôsobenia bol Július Bodnár aktívny aj na poli kultúry a vzdelávania. Redigoval významné evanjelické a národné periodiká ako Stráž na Sione, Slobodný Slovák či Noviny spod Bradla. Pôsobil ako pedagóg a dekan na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte, kde významne ovplyvnil ďalšie generácie cirkevných a kultúrnych osobností.
V roku 1911 vydal monografiu Myjava, v ktorej prepojil svoje historické znalosti s pozorovaniami folklóru a každodenného života. Táto práca dnes patrí medzi najcennejšie pramene o slovenskom vidieckom prostredí z prelomu 19. a 20. storočia.
Július Bodnár zomrel 4. júla 1935 v Novom Meste nad Váhom. Jeho odkaz žije nielen v cirkevných dejinách, ale aj v oblasti slovenského folklóru a literatúry pre deti. Pri príležitosti jeho 150. výročia narodenia v roku 2020 mu venovala poctu Evanjelická cirkev a. v., ako aj Matica slovenská.
Jeho dielo predstavuje dôležitý pilier slovenského národného povedomia a kultúrnej identity, ktorý dodnes inšpiruje odborníkov i širokú verejnosť.
Posledná aktualizácia: 4. júla 2025 / Komunikácia Protokol
