Majstri ľudovej umeleckej výroby za rok 2021

Čestný titul majster ľudovej umeleckej výroby sa bude tento rok udeľovať 10. septembra 2021 v sídle ÚĽUV-u v Bratislave. Ocenenie si z ruky Natálie Milanovej, ministerky kultúry SR prevezmú čipkárka Soňa Bezúchová z Banskej Bystrice, sklár Peter Dolinaj z Valaskej Belej, rezbár Michal Fratrič z Banskej Bystrice a autorská džbankárska dvojica Tatiana Homolayová Hanzelová z Marianky a Peter Lužák zo Stupavy.

Čestný titul majster ľudovej umeleckej výroby udeľuje ÚĽUV spoločne s Ministerstvom kultúry SR od roku 1959 každoročne jednotlivcom za umelecký prínos a dosiahnuté výnimočné výsledky pri rozvíjaní konkrétneho výrobného postupu ľudovej umeleckej výroby a tradičných remesiel. O udelení titulu majstra/majsterky ľudovej umeleckej výroby rozhoduje odborná komisia zložená z výtvarníkov, etnológov, dizajnérov a ďalších odborných pracovníkov. Tento rok boli titulom ocenení piati výrobcovia, ktorí svojou prácou majstrovsky uchovávajú a autorsky rozvíjajú jedinečné prvky nášho kultúrneho dedičstva pre budúce generácie.

Korene čipkárky Sone Bezúchovej z Banskej Bystrice siahajú do baníckej Španej Doliny, kde paličkovaná čipka pretrváva v prirodzenej podobe dlhé storočia. Popri tradičnej technike typickej pre túto obec si časom osvojila aj regionálne typy paličkovanej čipky, ktorých je na Slovensku dvadsať. Ich znalosť tvorivo pretvára do vlastných autorských diel, zhmotnených predovšetkým v obrazoch, ale aj kabelkách, prestieraniach, vankúšoch či šperkoch.

Sklár Peter Dolinaj z Valasskej Belej získal znalosti o spracovaní skla vo výrobnom družstve Krištáľ vo Valaskej Belej, kde sa zamestnal roku 1996. Keď jedenásť rokov nato likvidovali výrobu, rozhodol sa, že vo výrobe skla bude pokračovať a založil dodnes fungujúci sklársky skanzen. V ňom verejnosti ukazuje, ako sa aj v skromnejších podmienkach dá tradičným ručným spôsobom vyrobiť funkčné sklo. Jeho sortiment tvoria repliky tradičných sklárskych výrobkov zväčša zelenkastej alebo čírej farebnosti, typickej v minulosti pre tradičné vidiecke prostredie.

Rezbára a umeleckého stolára Michala Fratriča z Banskej Bystrice ovplyvnili už počas štúdia na škole umeleckého priemyslu v Bratislave akademickí sochári Marko Huba a Peter Strassner. Najhlavnejším znakom jeho tvorby je výrazný prejav a originalita výrobkov. Venuje sa úžitkovej tvorbe (dlabaný riad, lyžice, misy) i dekoratívnej (sedenia rôznych zoomorfných tvarov využívajúce tradičné konštrukčné princípy bez použitia lepidiel či skrutiek). Dôležitý v jeho tvorbe je dialóg s materiálom, keď každý výrobok podriaďuje vstupnému materiálu, akceptujúc jeho farebnosť a štruktúru.

Džbankárka Tatiana Hanzelová Homolayová z Marianky bola ocenená za maľbu na keramiku. Tento odbor vyštudovala na učňovskej škole podniku Slovenská ľudová majolika v Modre, kde po vyučení aj pracovala. Autorskú dvojicu so svojím spolužiakom Petrom Lužákom vytvorili roku 1993, keď sa spoločne rozhodli prejsť z modranskej majoliky na habánsku. V autorskom tandeme sa venuje predovšetkým maľbe. Väčšinu vzorov po rokoch praxe ovláda spamäti. Maľovanie na keramiku je pre ňu hrou, vzory vidí plasticky, formovateľne, výsledný dekór vytvára až počas maľby. Popri tradičných vzoroch rada vymýšľa aj vlastné, vždy však rešpektuje medze tradície.

Džbankár Peter Lužák zo Stupavy patrí k silnej generácii majolikárov vyučených v podniku Slovenská ľudová majolika v Modre. Excelentne ovláda tradičnú techniku točenia, modelovania i maľovania. Jeho tvorbu ovplyvnil Jozef Franko, u ktorého praxoval po skončení školy. Po práci v podniku Majoliky sa roku 1993 osamostatnil a v spolupráci s Tatianou Homolayovou Hanzelovou rozbehli a dodnes udržiavajú vlastnú keramickú dielňu. Vo svojej autorskej tvorbe inklinuje k habánskej klasike a inšpiruje sa aj holíčskou fajansou.