Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v utorok 24.2.2026 pri príležitosti Medzinárodného dňa materinského jazyka usporiadalo IV. ročník odbornej konferencie V náručí jazyka. Podujatie sa etablovalo ako odborné fórum pre jazykovedcov, pedagógov, historikov, kultúrnych pracovníkov a ďalších odborníkov, ktorí sa venujú problematike slovenského jazyka, jeho vývoja a spoločenského postavenia.
Konferenciu slávnostne otvorila ministerka kultúry Martina Šimkovičová. Vo svojom príhovore pripomenula odkaz Ľudovíta Štúra, ktorý pri kodifikácii spisovnej slovenčiny zdôrazňoval, že národ bez vlastnej reči nemôže plnohodnotne existovať. „Nešlo mu iba o gramatiku. Išlo mu o dôstojnosť. O právo hovoriť na medzinárodnej scéne vlastným hlasom. Hovoriť vlastným hlasom je dnes opäť raz potrebné, keďže starý svet odchádza a prichádza nový,“ uviedla ministerka.
Program konferencie tvorili odborné prednášky a diskusie zamerané na historické, kultúrne, sociolingvistické a legislatívne aspekty slovenského jazyka.
S príspevkami vystúpili:
PhDr. Milica Majeriková-Molitoris, PhD. – Slovenčina v Poľsku ako faktor udržiavania národnej identity a kultúry
Prof. PhDr. Júlia Dudášová, DrSc. – Jazyková situácia na slovensko-poľskom jazykovom pomedzí
Doc. PaedDr. Július Lomenčík, PhD. – Sloboda ducha v rebélii rozorvancov – Janka Kráľa a Viliama Pauliny-Tótha
Mgr. Stanislava Moyšová, PhD. – Ľudovít Štúr v umeleckých interpretáciách
PhDr. Ľubor Králik, DSc. – Výskumné zameranie a aktivity Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV
Mgr. Elena Šubjaková – Stopy slovenčiny v najstarších prameňoch
Prof. PhDr. Vladimír Rábik, PhD. – Stopy slovenčiny v kancelárskej agende pápežských úradov v stredoveku vo Vatikánskom apoštolskom archíve
Prof. PhDr. Peter Žeňuch, DrSc. – Jazyk ako doklad kultúrnej pamäti
Prednášajúci predstavili výsledky svojho výskumu a otvorili odbornú diskusiu o úlohe slovenského jazyka v historickom vývine, v súčasnej spoločnosti i v kontexte medzinárodných kultúrnych vzťahov.
Súčasťou podujatia bol aj kultúrny program, ktorý tvorili slovenské ľudové piesne a tanečné vystúpenia folklórneho súboru Závodzan. Umelecký rozmer konferencie doplnila recitácia Idy Rapaičovej, ktorá svojím prednesom podčiarkla hodnotu materinského jazyka ako nositeľa kultúrnej identity a pamäti.
Zaujímavosťou bolo, že na konferencii sa účastníkom osobne prihovorili aj potomkovia Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu a to Rastislav Štúr, Viera Žarnovická a Peter Pišút.
Posledná aktualizácia: 25. februára 2026 / MKSR Admin
