Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si tento víkend pripomenie významného slovenského spisovateľa a autora literatúry pre deti a mládež, Dominika Štubňu-Zámostského (*20. december 1905, Nemecká – +21. december 1970, Nové Mesto nad Váhom).
V rokoch 1918 – 1922 študoval na gymnáziu, následne v rokoch 1922 – 1926 na učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Po ukončení štúdií pôsobil ako učiteľ na viacerých školách v Turzovke-Korni, Uhorskej Vsi, Skalici, Beckove, Novom Meste nad Váhom, Chtelnici, Ružomberku, Valaskej Belej a Čachticiach. Od roku 1947 žil v Novom Meste nad Váhom, kde pôsobil až do odchodu na invalidný dôchodok.
Dominik Štubňa-Zámostský začal publikovať literárne práce v nedeľnej prílohe Slovenskej krajiny a od roku 1930 prispieval do detských časopisov ako Slniečko, Priateľ dietok, Zornička, Ohník, Včielka či Pionierske noviny. Básňami sa zaradil medzi hlavných tvorcov literatúry pre deti a mládež. Je autorom zbierok A zas je veselo! (1936), Lapačka (1940), Po žatve (1943), Na výslní (1945), Zlaté lístie (1945), Z čarovného sveta (1947), Farebné skielka (1948), Patrónka Slovenska (1948), Máme nové ihrisko (1951), Detské radosti (1952) a Posledný vodnár na Váhu (1953). Výber z jeho staršej i novšej básnickej tvorby vyšiel v zbierkach Lesný rozhlas (1966) a Perličky z rosy (1970).
Autor sa venoval aj próze pre deti a mládež, medzi ktorú patria tituly V klepci na líšky (1946), Príhody od Hrona (1955), Medvieďa zo Studenej doliny (1970), a próze o živote mladých ľudí vydanej pod názvom Z domova i zo školy (1958). S historickou tematikou napísal Beckov dar (1966). Posmrtne vyšli jeho povesti Zakopaný zvon (1972) a výber z jeho diela pod názvom Básne, poviedky, povesti, spomienky vyšiel v roku 1995.
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky pri príležitosti pripomienky jeho života a diela vyzdvihuje a oceňuje jeho prínos, ktorý formoval literárne povedomie mladých čitateľov a významne obohacuje kultúrne dedičstvo Slovenska.
Posledná aktualizácia: 19. decembra 2025 / Komunikácia Protokol
