
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si pripomína život a tvorbu Erny Masarovičovej (*12. február 1926, Betliar – +25. jún 2008, Bratislava), významnej slovenskej sochárky a medailérky, ktorá sa ako jedna z mála žien presadila v patriarchálnom prostredí slovenského sochárstva druhej polovice 20. storočia.
Erna Masarovičová sa narodila v Betliari ako dcéra Erny D’Angolo a Alfonsa Masaroviča. V období detstva a dospievania čelila náročným životným okolnostiam a to presunom počas vojny, vážnej chorobe a izolácii, ktoré formovali jej hĺbavú, introvertnú a premýšľavú povahu. V rokoch 1946 – 1951 študovala keramiku na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a neskôr sochárstvo v ateliéri Fraňa Štefunku (1951 – 1956).
Už počas štúdií si uvedomila fascináciu kovom, čo sa stalo jadrom jej umeleckej tvorby. Počas života pracovala prevažne s oceľou, ktorú zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií inšpirovaných kubizmom, hudbou a ľudskou figúrou. Od 60. rokov sa stala poprednou osobnosťou slovenského sochárstva a jej práce sa vyznačovali inovatívnym prístupom a vysokou umeleckou hodnotou.
Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet a medailí, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM v Helsinkách, Lisabone, Florencii, Neuschateli, Haagu, Weimare, Londýne a Paríži. V roku 2000 bola ocenená na Medzinárodnom bienále súčasnej medaily v portugalskom Seixale a v roku 2006 získala na 1. Bienále voľného výtvarného umenia Cenu Slovenskej výtvarnej únie za prínos do slovenskej sochárskej a medailérskej tvorby.
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si pri príležitosti výročia narodenia pripomína významný prínos k rozvoju slovenskej sochárskej a medailérskej tradície a zachovaniu kultúrneho dedičstva Slovenska.
Posledná aktualizácia: 12. februára 2026 / Komunikácia Protokol