Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si pripomína významnú slovenskú umelkyňu a všestrannú tvorivú osobnosť Elenu Holéczyovú (*23. január 1906, Moravské Lieskové – +5. december 1983, Praha), ktorá pôsobila v oblasti textilného výtvarníctva, čipkárstva, divadla, filmu a rozhlasu.
V rokoch 1922–1926 študovala na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe a následne pôsobila ako návrhárka výšivkárskeho družstva Detva a ako slobodná umelkyňa v Brezne. V rokoch 1948–1955 pracovala ako výtvarná expertka a vedúca výroby družstva Detva a od roku 1955 pôsobila ako samostatná výtvarníčka v Bratislave a Prahe.
Okrem výtvarnej tvorby sa venovala aj písaniu odbornej a umeleckej literatúry. Je autorkou rozhlasových hier Danse amoureuse (1940), Keď voňali lipy (1943), Blúdenie (1941), Túžba za svetlom (1942), upravovala hry svojho otca Jozefa Hollého, vrátane Kubo (1944, 1950), Černová (1940) a Márnotratný syn (1949).
Medzi jej filmové poviedky patria Hanka sa vydáva (1943), Slovenská Veľká noc (1944), Spievaj si, spievaj (1944) a Svet pod hoľami (1946). Divadelná hra Onedlho bude svitať (1959) bola inscenovaná v Divadle P. Jilemnického v Žiline.
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vyzdvihuje jej prínos pre slovenské výtvarné a dramatické umenie a pripomína jej odkaz ako inšpiráciu pre ďalšie generácie.
Posledná aktualizácia: 23. januára 2026 / Komunikácia Protokol
