Pripomíname si 125. výročie narodenia Emila Boleslava Lukáča

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si 1. novembra 2025 pripomína 125 rokov od narodenia jedného z najvýraznejších predstaviteľov slovenskej medzivojnovej poézie, evanjelického kňaza, prekladateľa a publicistu Emila Boleslava Lukáča (1900 – 1979).

Emil Boleslav Lukáč sa narodil 1. novembra 1900 v Hodruši (dnes Hodruša-Hámre) v rodine evanjelického učiteľa. Po štúdiách na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici absolvoval Evanjelickú teologickú fakultu a Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Vzdelanie si rozšíril aj na Sorbonne v Paríži a v Lipsku.

Po návrate na Slovensko pôsobil ako evanjelický kňaz, učiteľ a redaktor. V 30. rokoch sa aktívne zapojil do verejného života – v rokoch 1936 – 1939 bol poslancom Národného zhromaždenia v Prahe, neskôr pôsobil aj v Slovenskom sneme. Po druhej svetovej vojne pracoval na Povereníctve školstva a osvety a neskôr v Literárnom múzeu Janka Jesenského. Zomrel v Bratislave 14. septembra 1979.

Lukáč sa stal jednou z vedúcich osobností slovenského neosymbolizmu. Jeho dielo je preniknuté filozofickou reflexiou, napätím medzi duchovným a telesným, medzi vierou a pochybnosťou. Do literatúry vstúpil zbierkou Spoveď (1922), nasledovali Dunaj a Seina (1925), O láske neláskavej (1928), Elixír (1930) či Spev úzkosti (1944). Jeho poézia bola viacnásobne oceňovaná a zostáva súčasťou školských osnov i literárnych výberov.

Ako prekladateľ priniesol slovenskému čitateľovi diela francúzskych, nemeckých a anglických autorov a ako verejný intelektuál sa angažoval v otázkach kultúry, národnej identity a duchovného života spoločnosti.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si pri tejto príležitosti uctieva osobnosť Emila Boleslava Lukáča ako predstaviteľa generácie, ktorá formovala modernú slovenskú literatúru a kultúrne vedomie národa. Jeho život a dielo sú dôkazom prepojenia duchovnej hĺbky, humanizmu a umeleckej odvahy, ktoré ostávajú inšpiratívne aj pre dnešnú spoločnosť.