Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si pripomína významnú osobnosť slovenského politického, kultúrneho a vzdelávacieho života Jozefa Siváka (*14. január 1886, Bobrovec – +27. január 1959, Bratislava), politika, pedagóga, spisovateľa a novinára, ktorý sa počas svojej kariéry zasadzoval o rozvoj školstva, vedy a kultúry na Slovensku.
Bol členom a od 19. decembra 1918 aj ústredným tajomníkom Slovenskej ľudovej strany (SĽS) a od 11. marca 1919 zastupoval stranu v Revolučnom národnom zhromaždení. V roku 1924 sa stal poslancom Národného zhromaždenia, kde pôsobil až do roku 1938, od roku 1937 ako jeho podpredseda. Ako poslanec sa zameriaval najmä na školskú a kultúrno-osvetovú problematiku a zasadzoval sa o vznik vysokej technickej školy na Slovensku, ku ktorému došlo v roku 1937.
Koncom roka 1938 sa stal poslancom slovenského autonómneho snemu a od marca 1939 aj poslancom snemu Slovenskej republiky. V januári 1939 sa stal ministrom školstva a národnej osvety a počas svojej pôsobnosti zabránil prenikaniu ideológie nemeckého nacionalizmu do vyučovacieho procesu. Mal zásadný vplyv na zotrvanie českých profesorov na Slovenskej univerzite a na vznik predchodkyne Slovenskej akadémie vied. Bol odhodlaný postaviť sa proti deportáciám Židov zo Slovenska a napokon odstúpil 4. septembra 1944 na znak nesúhlasu s pozvaním nemeckých vojsk na potlačenie Slovenského národného povstania.
Po vojne bol v máji 1945 zatknutý a postavený pred Národný súd, ktorý ho odsúdil na dva roky väzenia. V decembri 1947 bol prepustený.
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vyzdvihuje jeho zásluhy pri rozvoji školstva, vedy a kultúry, jeho postoj k humanizmu a zachovanie morálnych hodnôt, ktoré sú významným odkazom pre ďalšie generácie Slovákov.
Posledná aktualizácia: 14. januára 2026 / Komunikácia Protokol
