Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si pripomína významného slovenského literáta a duchovného Jonáša Záborského (*3. február 1812, Záborie – †23. január 1876, Župčany), ktorý výrazne prispel k formovaniu slovenskej literatúry a kultúrnej reflexie svojej doby. Záborský študoval teológiu na evanjelickej akadémii v Prešove a následne v Halle, pôsobil ako kaplán, farár, krátko aj ako profesor a redaktor Slovenských novín. Bol zástancom češtiny a kriticky pristupoval k jednosmernej orientácii slovenskej politickej reprezentácie na Viedeň.
Jeho literárna tvorba zahŕňa poéziu, prózu i dramatické diela. Prvotiny písal v češtine, klasicisticky ladená zbierka Žehry, Básně a dvě řeči (1851) nesie žánrové a formálne znaky klasicizmu. Prozaická tvorba Jonáša Záborského sa delí na satiricko-parodické texty, kde iracionálne a absurdné prvky degraduje na komiku (Chruňo a Mandragora, Šofránkovci, Kulifaj) a na didaktické či utopické príbehy, v ktorých sa racionalita stelesňuje v postave národného intelektuála (Panslavistický farár, Dva dni v Chujave).
Záborského záujem o históriu sa prejavil najmä v rukopisnom diele Dejiny Uhorska od počiatku do časov Žigmundových a v historických prózach a drámach (O siedmich vojvodoch maďarských, Svätoplukova zrada, Mroč, Hlovík medzi vzbúreným ľudom). Napísal viac než 20 veršovaných historických drám, ktoré tematizovali veľkomoravské, slovensko-uhorské, srbsko-uhorské aj ruské dejiny, a zároveň aj veselohry a frašky, pričom najznámejšou je hra Najdúch.
V súčasnosti je jeho meno pripomínané aj tým, že v Prešove nesie po ňom názov významné divadlo (Divadlo Jonáša Záborského v Prešove), ktoré pokračuje v tradícii dramatického umenia a kultúrneho vzdelávania.
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky oceňuje a vyzdvihuje prínos Jonáša Záborského pre slovenskú literatúru, divadlo a kultúrnu spoločnosť a jeho dielo považuje za trvalý odkaz pre ďalšie generácie.
Posledná aktualizácia: 23. januára 2026 / Komunikácia Protokol
