Pripomíname si 80. výročie úmrtia Janka Jesenského

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si pripomína 80. výročie úmrtia Janka Jesenského (*30. december 1874, Martin – +27. december 1945, Bratislava), významného slovenského básnika, prozaika a politika. Narodil sa v Martine v rodine národne uvedomelého zemana, ktorý pre politické presvedčenie prišiel o majetok. Skúsenosť s biedou a sklamanie z národovcov a ľudomilov ovplyvnili jeho názory a formovali jeho kritické vnímanie spoločnosti.

Jesenský študoval právo v Prešove a v Kluži, kde v roku 1901 získal doktorát. Pôsobil vo viacerých advokátskych kanceláriách a neskôr ako samostatný advokát v Bánovciach nad Bebravou. Po vypuknutí prvej svetovej vojny bol uväznený pre svoje politické názory, neskôr narukoval na ruský front, kde sa pridal k československým légiám a spolupracoval s Československou národnou radou. Redigoval slovenskú prílohu časopisu Čechoslovan a po návrate na Slovensko v roku 1919 sa aktívne zapájal do verejného života. Dvakrát zastával funkciu župana a v rokoch 1930–1939 bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov.

Jeho literárna tvorba zahŕňa poéziu aj prózu. Básnické zbierky, ako Verše (1905), Verše II (1923) či Po búrkach (1932), často kombinujú ľúbostné motívy s kritickým pohľadom na spoločnosť. V posledných zbierkach, ako Proti noci (1945), Čierne dni a Na zlobu dňa II (1945), sa prejavuje osobnejší tón a politické komentáre, pričom niektoré texty boli počas vojny ilegálne vysielané Československým vysielaním BBC. Posmrtne vyšla zbierka Jesenný kvet (1948).

V próze sa prejavuje humorná nadľahčenosť a cit pre malomestský život, typický pre prúd Moderny. Dokumentárna próza Cestou k slobode (1933) zachytáva vojnové roky, zatiaľ čo románové dielo Demokrati I. a Demokrati II. ponúka mozaiku prvorepublikového života na Slovensku.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky týmto vzdáva hold životnému dielu Janka Jesenského a vyzdvihuje jeho odkaz, ktorý zostáva významnou inšpiráciou pre slovenskú literatúru aj politické myslenie.