Pripomíname si 90. rokov od narodenia Štefana Kasardu

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si pripomína 90. výročie narodenia významného slovenského dramatika, prozaika a rozhlasového dramaturga Štefana Kasardu (*18. december 1935, Sačurov – +14. september 2006, Košice).

V rokoch 1950 – 1953 študoval na gymnáziu v Humennom, 1953 – 1957 slovenčinu na Filozofickej fakulte Vysokej školy pedagogickej v Prešove. Po ukončení štúdií pôsobil ako profesor na strednej škole v Trebišove, neskôr ako redaktor a vedúci vysielania pre deti a mládež a následne ako vedúci Literárno-dramatickej redakcie Československého rozhlasu. V rokoch 1972 – 1978 bol referentom Slovkoncertu v Košiciach, 1978 – 1988 vychovávateľom v Strednom odbornom učilišti potravinárskom v Čečejovciach a v rokoch 1988 – 1990 administratívnym pracovníkom Rektorátu Univerzity P. J. Šafárika. Od roku 1990 pôsobil ako dramaturg Slovenského rozhlasu v Košiciach.

Kasarda začínal básnickými a poviedkovými pokusmi, no od roku 1959 sa sústreďoval na písanie rozhlasových pásiem, poviedok a najmä hier. Medzi jeho významné dramatické diela patria Sny prichádzajú z mesta (1964), Štyria z cintorína (1965), Čas tvojich návratov (1966), Na samom konci opäť sám (1966), Deravé vrece (1969) či Ľudia (1971). Počas obdobia normalizácie sa mu uviedli iba rozhlasová hra Azbukárka (1976) a rozprávková hra pre deti Povesť bez mena (1981). Po páde komunizmu sa mohol naplno venovať rozhlasovej dramatickej tvorbe, pričom vznikli hry zo súčasného života ako Nie veľmi veselá slečna (1991), Zánik školy v obci Č. (1992), Nie a nie sa pohnúť z miesta (1994), životopisná hra o P. J. Šafárikovi Vzývanie svetla (1995), Plakať pre kohosi (1996), SKOK, Púť a Spoveď (1997) a ďalšie.
Kasarda sa venoval aj úpravám drám a próz slovenských i svetových autorov (J. Barč-Ivan, P. Claudel, V. Hugo, G. Orwell, A. P. Platonov) pre rozhlas a televíziu. Jeho pôvodné hry uviedli v prekladoch rozhlasové štúdiá v Nemecku, Holandsku, Poľsku a vo Švajčiarsku. Autorom je aj poviedkových kníh Dotyk zeme kolenom (1999), Bubon (2002), Hadí kamienok (2004), Osamelosť náhodného chodca (2005) a výberu rozhlasových hier Zvuk: človek (2001).

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky pri príležitosti 90. výročia narodenia oceňuje jeho prínos k slovenskej literatúre, rozhlasovej dramatike a kultúrnemu dedičstvu, ktoré formovalo generácie poslucháčov a divákov.