Dnes si pripomíname 170 rokov od úmrtia významnej osobnosti slovenských dejín – Samuela Ferjenčíka, evanjelického farára, publicistu, meteorológa a národného aktivistu. Počas svojho života pôsobil ako kaplán v Banskej Bystrici, farár v Sudinciach a od roku 1827 ako zborový farár v Jelšave, kde zohral kľúčovú úlohu v cirkevnom živote a miestnej komunite. Počas jeho pôsobenia bola ku kostolu pristavaná veža, ktorá dodnes nesie jeho odkaz.
Ferjenčík získal vzdelanie na gymnáziách v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici a Rimavskej Sobote. Teológiu študoval v Bratislave a následne v Jene (1816 – 1818), kde sa venoval aj prírodným vedám. Podľa viacerých prameňov ho v tomto období inšpiroval Johann Wolfgang von Goethe, čo v ňom prehĺbilo záujem o meteorológiu a astronómiu.
Po návrate na Slovensko sa venoval verejnej a literárnej činnosti. Prispieval do slovenských aj nemeckých periodík, vrátane Slovenských národných novín a Orla tatranského. V oblasti prírodovedy sa stal známym ako „prorok počasia“ – pravidelne zaznamenával meteorologické údaje, pričom mu Ústredný meteorologický ústav vo Viedni poskytoval potrebné prístroje.
V revolučných rokoch 1848–1849 sa aktívne zapojil do slovenského národného hnutia a zúčastnil sa delegácie, ktorá odovzdala cisárovi tzv. Slovenský prestolný prosbopis. Bol tiež členom spolku Tatrín, ktorý zohrával významnú úlohu pri formovaní národnej identity.
Značnú pozornosť venoval aj rozvoju poľnohospodárstva, predovšetkým ovocinárstvu a osvete. V rokoch 1839 až 1847 viedol Čerešnický spolok v Jelšave, kde sa venoval výsadbe ovocných stromov a šíreniu praktických poznatkov.
Zanechal bohaté kazateľské a vedecké dielo. Medzi jeho známe prejavy patria napríklad „Duchovní reč“ (1829, 1830, 1833), články o histórii Muránskeho hradu, odborné poznámky z meteorológie, ako aj rukopisné výpisky a pozorovania.
Jeho vedecko-literárne záujmy sa stali aj predmetom súčasného výskumu. Nedávno publikovaná odborná štúdia (Braxatoris a kol., 2024) analyzuje jeho rukopisnú knihu výpiskov ako významný prameň pre výskum národného vedomia, literárnych vzorov a vedeckého myslenia v 19. storočí. V časopise Slovenská literatúra (2024, roč. 71) sa nachádzajú aj texty o jeho práci s nemeckými predlohami a o jeho chápaní slovenskej identity.
Samuel Ferjenčík tak predstavuje všestrannú osobnosť 19. storočia – evanjelického teológa, meteorológa, ovocinára, osvietenského publicistu a národného buditeľa. Jeho celoživotná práca v cirkvi, vzdelávaní, vede a národnej emancipácii zanechala trvalú stopu. Jeho kázne, rukopisy a meteorologické zápisy sú dnes uchovávané v archívoch evanjelickej cirkvi v Jelšave a v univerzitných knižniciach.
Posledná aktualizácia: 30. júla 2025 / Komunikácia Protokol
