Turčiansky Svätý Martin, centrum národného života slovenského národa už viac ako 160 rokov, sa stal uplynulý víkend dejiskom famózneho Medzinárodného krajanského festivalu Matice slovenskej na nádvorí Matice slovenskej. Podujatím spájajúcim Slovákov s krajanmi z celého sveta si Matica slovenská a všetci účastníci uctili nielen práve prebiehajúci Rok zahraničných Slovákov, ale aj dve významné výročia v živote Matice slovenskej a slovenského národa vôbec. V piatok 1. augusta uplynulo 180 rokov od vyjdenia prvého čísla Štúrových Slovenských národných novín (1. augusta 1845) a v pondelok 4. augusta si pripomíname 162 rokov od založenia najstaršej a najvyššej kultúrnej ustanovizne Slovákov – Matice slovenskej (4. augusta 1863). Tanec, hudba a spev boli preto symbolicky popretkávané zaujímavými spomienkami na obe výročia. Oboch dní podujatia sa zúčastnila riaditeľka odboru štátneho jazyka Ľubica Strážayová, vrátane galaprogramu, ktorý si za účasti viacerých významných hostí pozrela aj riaditeľka Slovenského národného múzea v Martine Zuzana Ďurčová.
Folklórny súbor Chemlon Humenné, ktorý funguje od roku 1971, milo prekvapil účastníkov temperamentným vystúpením už v piatok poobede a zaslúžený potlesk nemal konca-kraja ani po jeho vystúpení v rámci sobotného galaprogramu. Beseda s dlhoročným šéfredaktorom Slovenských národných novín a zároveň správcom Matice slovenskej Marošom Smolcom objasnila zákulisie niekoľkoročného úsilia Ľudovíta Velislava Štúra o založenie slovenského periodika, ktoré by na svojich stránkach prinášalo Slovákom dôležité informácie z kultúrneho, politického i hospodárskeho života. Prostredníctvom literárnej prílohy Orol Tatranský vnášali do ťažkého života národa pod Tatrami aj myšlienky národného obrodenia, v duchu ktorých sa niesli literárne diela vtedajších velikánov slovenskej poézie a prózy. Noviny mali byť zároveň iskierkou nádeje, že časy nekonečnej poroby slovenského ľudu sa blížia ku koncu a nastanú slobodné časy, keď sa Slovák nebude báť na svojom území prehovoriť svojím materinským jazykom. Netrvalo dlho a peripetie, ktoré neodradili Štúra od založenia novín, sa začali opakovať a stupňovať a po necelých troch rokoch Slovenské národné noviny pre neprekonateľné finančné problémy, spôsobené predovšetkým zdvojnásobením kaucie za ich vychádzanie (z pôvodných 4 000 zlatých na 8 000 zlatých), napokon zanikli vyjdením posledného čísla 9. júna 1848. Ich odkaz však nikdy nezanikol a od 5. júna 1990 opäť tešia Slovenské národné noviny svojich čitateľov nielen po celom Slovensku, ale aj v zahraničí. Zaujímavú besedu obohatil sprievodný dokumentárny film zo zápasu neoblomného Štúra o založenie novín a keďže rok 2025 bol vyhlásený za Rok Ľudovíta Štúra, venoval sa Maroš Smolec Ľudovítovi Štúrovi aj ako slovenskej historickej osobnosti, ktorú sa niektoré dnešné médiá snažia označiť viacerými dehonestujúcimi „nálepkami“ a takýmto spôsobom sa usilujú spochybňovať jeho význam ako človeka a národného dejateľa.
Prvým predsedom Matice slovenskej sa stal biskup Štefan Moyzes, Slováci sa však dlho zo svojej kultúrnej ustanovizne netešili, zastihol ju podobný osud ako Slovenské národné noviny. Cieľom Matice slovenskej je pestovať v mládeži túžbu po poznaní národných dejín, kultúry a vzťah k národným tradíciám. To samozrejme nemohlo vyhovovať predstaviteľom silnej vlny maďarizácie, ktorá zasiahla územie Slovenska krátko po založení Matice slovenskej a zrušila postupne všetky tri slovenské gymnáziá a 12. novembra 1875 aj Maticu slovenskú. V nasledujúcom období prebiehali úporné snahy viacerých bojovníkov za slovenský národ a jeho kultúru o znovuobnovenie Matice slovenskej, ktoré však celé desaťročia narážali na odpor vládnuceho režimu. Až 1. januára 1919, teda po vzniku Československej republiky, vydal minister vlády s plnou mocou pre správu Slovenska Vavro Šrobár dekrét o obnovení činnosti Matice slovenskej, pričom jej oživotvorujúce valné zhromaždenie sa konalo 5. augusta 1919 v Martine. Matica slovenská sa dodnes spája aj so zápasom Slovákov o svoj národný jazyk, napr. 12. februára 1940 Ministerstvo školstva a národnej osvety Slovenskej republiky schválilo nové Pravidlá slovenského pravopisu bez čechizujúcich tendencií, ktoré pripravila a vydala Matica slovenská a jej Jazykový odbor. Bola tiež dôležitým činiteľom národného hnutia „Za tú našu slovenčinu“, ktoré vypuklo na jar 1990 ako odozva na žalostnú situáciu Slovákov na južnom Slovensku. Cieľom hnutia bolo uzákonenie slovenského jazyka ako jediného štátneho a úradného jazyka na celom území Slovenska bez výnimky a táto požiadavka bola zapracovaná do tzv. matičného návrhu jazykového zákona. Pred samotným podujatím preto absolvovala Ľubica Strážayová pracovné stretnutie s predsedom Matice slovenskej Mariánom Gešperom k možnostiam spolupráce ministerstva kultúry a Matice slovenskej v oblasti starostlivosti o štátny jazyk a pomoci Slovákom žijúcim na národnostne zmiešanom území Slovenska.
Krajanský festival oživila beseda s krajanmi podvečer pred ich vystúpeniami, mnohí účastníci skonštatovali, že z ich vynikajúcej slovenčiny by si mohli brať príklad aj Slováci žijúci na území svojej vlasti. Každý súbor priniesol kus svojej terajšej domoviny obalený vrúcnym vzťahom k svojim slovenským koreňom, ich vystúpenia preto sprevádzal neutíchajúci potlesk i slzy v očiach účastníkov. Hádam nikto nezapochyboval o tom, že slovenský folklór je najkrajší folklór na celom svete, a to vo všetkých jeho súčastiach – tanec, hudba, spev, kroje, ako aj slovenské devy a mládenci, to všetko nedovolilo účastníkom opustiť matičné nádvorie ani pri kvapkách dažďa, ktoré striedali prudké slnko. Marián Gešper ocenil okrem iného úsilie krajanov o zachovanie svojich koreňov, ktoré nie je ľahké rozvíjať v cudzom svete, napriek tomu srdce zanietené pre Slovensko neprestalo v nich biť ani stovky či tisícky kilometrov vzdialených od vlasti. Celé podujatie bolo sprevádzané rôznymi atrakciami pre rodiny s deťmi, stánkami s ľudovými remeslami a publikáciami Vydavateľstva Matice slovenskej, ako aj výstavou Šatnice a klenotov z archívu Matice slovenskej.
Posledná aktualizácia: 4. augusta 2025 / Komunikácia Protokol
