Erb – logo minulosti

Akú úlohu mal erb v minulosti, z čoho sa skladal a aký význam mali jeho jednotlivé časti?  Štátna vedecká knižnica v Košiciach pozýva objaviť farebný svet heraldických znakov na výstave dokumentov z historického fondu knižnice pripravenej pri príležitosti udelenia prvej erbovej listiny mestu Košice.

6. máj – 30. jún 2026

Študovňa historických fondov a regionálnej literatúry, Pri Miklušovej väznici 1, pondelok – štvrtok, v čase otváracích hodín. Vstup: voľný

Výstava dokumentov z knižničného fondu pozýva návštevníkov nahliadnuť do čias, v ktorých erby neplnili len estetickú funkciu, ale boli nositeľmi významov, spoločenského postavenia i rodovej pamäti.

Heraldika – pomocná veda historická  – predstavuje jedinečný jazyk minulosti, v ktorom sa prelínajú história, symbolika a identita. Počas celého stredoveku boli erby predovšetkým súčasťou rytierskej výzbroje, potvrdzuje to aj pôvodné pomenovanie erbu – arma (v lat. zbraň). Pôvodne slúžili na rozoznanie jednotlivých vojakov na bojisku, kde bol každý z nich zakrytý železným brnením a chránil sa štítom so znamením. Prenesene to môžeme prirovnať k dnešným dresom športových družstiev.

Slovný popis erbu – blazonovanie – má vlastnú heraldickú terminológiu a tvorba erbu presné pravidlá, dôležitým je pri opise pohľad nositeľa štítu a nie pozorovateľa. Heraldický štít so znamením je základnou časťou erbu. Štít môže byť rozdelený na viaceré plochy, z ktorých každá má svoj heraldický význam a pomenovanie. Každý znak, farba či figúra majú svoj presný význam a odkazujú na príbehy rodov, miest či inštitúcií. Pôvodné povolené farby boli štyri: červená, modrá, zelená, čierna a kovy dva: zlatá (žltá) a strieborná (biela). A prečo práve tieto farby? Ich sýtosť mala zaistiť viditeľnosť erbu na bojisku. Erb sa postupne včlenil do života spoločnosti a ako svoj symbol ho začali používať cirkevní a svetskí  hodnostári, inštitúcie, štáty a samosprávy.