Pripomíname si 145. výročie narodenia Mikuláša Schneidera – Trnavského

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si pripomína osobnosť Mikuláša Schneidera-Trnavského (*24. máj 1881, Trnava – +28. máj 1958, Bratislava), hudobného skladateľa, regenschoriho a pedagóga, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej hudobnej kultúry 20. storočia.

Hudobné vzdelanie získal na konzervatóriách v Budapešti, vo Viedni a v Prahe, kde študoval kompozíciu a hru na organe. Od roku 1909 pôsobil ako regenschori v Katedrále sv. Mikuláša v Trnave, kde sa významne zaslúžil o rozvoj chrámovej hudby. Popri tom sa venoval pedagogickej, koncertnej a osvetovej činnosti, neskôr pôsobil aj ako inšpektor hudobných škôl. V roku 1956 mu bol udelený titul národný umelec.

Mikuláš Schneider-Trnavský patril medzi priekopníkov národného realistického smeru v slovenskej hudbe. Ťažisko jeho tvorby tvorili najmä vokálne a duchovné skladby, pričom osobitný dôraz kládol na zrozumiteľnosť a dostupnosť hudby aj pre neprofesionálnych interpretov. Jeho kompozičný štýl sa vyznačuje melodickou jednoduchosťou, duchovnou hĺbkou a pevnými väzbami na slovenský folklór.

Preslávil sa najmä piesňovými zbierkami Slzy a úsmevy (1912) a Duchovné piesne, ako aj úpravami slovenských ľudových piesní. Významným medzníkom jeho tvorby bola dlhoročná práca na Jednotnom katolíckom spevníku (1937), ktorý ako hlavný redaktor hudobne spracoval a ktorý dodnes patrí k základným spevníkom používaným v slovenských kostoloch.

Popri piesňovej tvorbe komponoval aj zborové skladby, omše a ďalšie vokálno-inštrumentálne diela, napríklad Missa in honorem Sancti Nicolai (1948), Missa pastoralis či Missa in honorem Sanctissimi Cordis Jesu (1949). Venoval sa aj inštrumentálnej tvorbe, vrátane klavírnych a organových skladieb, ako aj orchestrálnych diel, medzi ktoré patrí Symfónia e mol „Spomienková“ (1956) či Slovenská suita Keď sa pieseň rozozvučí.

Jeho tvorba výrazne ovplyvnila vývoj slovenskej hudby a prispela k formovaniu národného hudobného jazyka. Napriek meniacim sa spoločenským podmienkam si zachoval pevný umelecký postoj a jeho dielo zostáva dodnes živou súčasťou slovenskej hudobnej tradície.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si s úctou pripomína jeho bohatý tvorivý odkaz a oceňuje jeho mimoriadny prínos pre slovenskú hudobnú kultúru a duchovné dedičstvo Slovenska.