Pripomíname si 150 rokov od úmrtia Janka Kráľa

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si pripomína osobnosť Janka Kráľa (*24. apríl 1822, Liptovský Mikuláš – +23. máj 1876, Zlaté Moravce), významného predstaviteľa slovenského romantizmu a jednej z najvýraznejších básnických osobností štúrovskej generácie.

Vzdelanie získaval na evanjelických lýceách v Kežmarku a Levoči, neskôr pokračoval v štúdiu v Bratislave (1842 – 1844), kde sa aktívne zapojil do národnoobrodeneckého a literárneho života. Patril k najradikálnejším predstaviteľom romantickej generácie a bol v úzkom kontakte s Ľudovítom Štúrom, u ktorého istý čas aj býval. Spolu s ďalšími študentmi na protest proti odvolaniu Štúra z pedagogickej funkcie odišiel z Bratislavy, čím sa symbolicky prihlásil k ideálom národného hnutia.

Jeho osobnosť sa vyznačovala výrazným individualizmom, nekompromisnosťou a silným zmyslom pre spravodlivosť, čo sa odrazilo aj v jeho vzťahoch s dobovými autoritami. Napriek počiatočnej blízkosti sa jeho vzťah so Štúrom neskôr skomplikoval, najmä pre Kráľovu otvorenosť a kritickosť. V tomto období sa venoval aj právnickej praxi ako praktikant v advokátskej kancelárii v Pešti a podnikal cesty do zahraničia, ktoré rozšírili jeho kultúrny a spoločenský rozhľad.

Do revolučných udalostí rokov 1848 – 1849 sa zapojil až v ich závere, keď pôsobil ako kapitán. Porevolučné obdobie preňho znamenalo sklamanie a existenčné ťažkosti. Pre podozrenie zo strany úradov bol nútený často meniť miesto pôsobenia. Pôsobil napríklad v Čadci, Martine, Kláštore pod Znievom či v Zlatých Moravciach. Jeho život bol poznačený hmotným nedostatkom a neistotou. Po roku 1867 bol prepustený zo štátnych služieb, následne zložil advokátske skúšky a žil skôr v ústraní.

Janko Kráľ patrí k najvýznamnejším slovenským romantickým básnikom. Jeho tvorba je charakteristická silným emocionálnym nábojom, revolučným a vzdorovitým duchom, obraznosťou a dôrazom na slobodu jednotlivca i národa. Vo svojej poézii reflektoval dobové spoločenské napätie, túžbu po slobode a spravodlivosti, pričom jeho básnický jazyk bol odvážny, dynamický a inovatívny.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky oceňuje jeho mimoriadny prínos pre slovenskú literatúru a národnú kultúru a s úctou si pripomína jeho trvalý odkaz.