TIP na víkend zo SNM

Nádej vyrytá v kove. Zúfalstvo, ktoré už neprehovorilo

Z priestorov bývalého pracovného a koncentračného tábora v Seredi je dnes múzeum, miesto, ktoré sprítomňuje jednu z najtragickejších etáp našich dejín. Predmety tu rozprávajú príbehy ľudí, o ktorých osude rozhodla totalitná moc.

1942: Rok, keď sa tisícom ľudí uzavrela budúcnosť

Židovská komunita na Slovensku čelila po roku 1939 systematickému ponižovaniu, zbavovaniu práv a následne aj deportáciám. V roku 1942 bolo zo Slovenska odvlečených približne 57 000 Židov. Len málokto dostal výnimku – a aj tie mali často len iluzórny charakter.

Adolf Heinovits – majster kovu, ktorému nepomohlo ani vlastné umenie

Adolf Heinovits, bratislavský židovský zlatník a rytec, patril k najlepším remeselníkom svojej doby. Navrhoval ocenenia, športové trofeje, poháre, pamätné medaily, pracoval pre slovenský priemysel a vytváral diela, ktoré reprezentovali kultúru štátu. Nebol politicky činný – žil z práce svojich rúk.

Keď v roku 1942 deportácie naplno zasiahli Slovensko, Heinovits urobil posledné, čo vedel: zúfalstvo premenil na umelecký predmet.

Strieborná platnička – 38 riadkov nádeje, ktoré nikto nevypočul

V expozícii múzea možno vidieť predmet, ktorý nemá obdobu: strieborný plát s 38 riadkami osobnej prosby, ktorú Adolf Heinovits vlastnoručne vyryl a 5. júna 1942 adresoval prezidentovi Jozefovi Tisovi. Prosil o vyňatie z deportácie pre seba, svoju manželku a matku.

Po obvode textu vytvoril rastlinný dekor v duchu ľudovej ornamentiky, podľa štátom preferovaného štýlu. Remeselná dokonalosť – namiesto slobody.

Ani tento pôsobivý, umelecky vyhotovený apel však nepomohol. Heinovits aj jeho najbližší boli deportovaní do neznámeho koncentračného tábora. Ich stopa sa stráca. Osud je takmer istý.