Prečo potrebujeme ciele v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu?

Aktualizované 12/2022

Hodnotu za peniaze v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu (ďalej „KKP“) je veľmi náročné posúdiť, pretože chýbajú jasne formulované ciele, ktoré by reflektovali verejný záujem. Oproti iným rezortom kde sa pri debatách o spoločných verejných zdrojoch už dlho argumentuje na základe dát o výsledkoch, by už ani rezort kultúry nemal zaostávať. MK SR spolu s odbornou verejnosťou v priebehu rokov 2021 a 2022 zadefinovalo systém 20 kultúrnych politík (viď zoznam nižšie).

Revízia výdavkov na kultúru vypracovaná v júli 2020 Ministerstvom kultúry SR a Ministerstvom financií SR poukázala na to, že Slovensko zaostáva vo výsledkoch kultúrnych politík oproti krajinám EÚ aj napriek tomu, že verejné výdavky Slovenska na kultúru sú proporčne porovnateľné. Ako najvypuklejší problém rezortu sa ukázala chýbajúca orientácia na dosahovanie cielených výsledkov. Neexistencia jednoznačných cieľov kultúrnych politík vedie k nesystematickej a pasívnej kultúrnej politike. Revízia stanovila preto v opatrení č. 8. cieľ „Získať pravidelný prehľad o výkonnosti a úspešnosti kultúrnych politík“ tým, že sa zadefinujú a budú sledovať ciele a merateľné ukazovatele kultúrnych politík. Určenie objektívnych cieľov má umožniť zmysluplnú politickú a odbornú diskusiu o tom, ktoré nástroje kultúrnej politiky sú najvhodnejšie pre napĺňanie stanovených cieľov.

Túto úlohu odborne gestoruje Inštitút kultúrnej politiky (ďalej IKP).

V praxi má súbor cieľov a merateľných ukazovateľov slúžiť ako východiskový podklad pri programovom rozpočtovaní výdavkov rezortu MK SR, tvorbe kontraktov medzi MK SR a organizáciami v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, posudzovaní investičných akcií rezortu MK SR, formulovaní Stratégie kultúry do 2030 a iných strategických materiálov, pravidelnej diskusii o výsledkoch kultúrnych politík s odbornou obcou, hľadaní možností spoluprác pre dosahovanie verejného záujmu. O Stratégii KKP 2030 je možné sa viac dozvedieť tu.

Návrh cieľov kultúrnych politík a merateľných ukazovateľov má charakter živého dokumentu. Za dôležitú súčasť celého procesu považuje ministerstvo participáciu odbornej verejnosti. Len pri príprave znenia cieľov a merateľných indikátorov bolo vo viacerých formách zapojených vyše 200 externých expertov. Viac sa dočítate na podstránke: Zapojenie verejnosti.

Čo sú kultúrne politiky?

Kultúrne politiky sú súbory nástrojov, ktorými sa verejná a štátna správa snaží dosiahnuť určité ciele verejného záujmu v kultúrnom a kreatívnom sektore. Pre účel získania väčšieho prehľadu o výsledkoch kultúrnych politík sú kultúrne politiky rozdelené do troch rovín, pričom sa vzájomne ovplyvňujú:

  • Strešná kultúrna politika prináša celkový pohľad na to, aké celospoločenské, ekonomické a kultúrne dopady majú všetky sektorové a prierezové politiky z pohľadu regulovaných či dotovaných kultúrnych služieb a produktov. Strešná kultúrna politika nie je izolovaná a dosahovanie jej výsledkov priamo súvisí aj s inými oblasťami ako vzdelávanie, zdravotníctvo, sociálna oblasť, hospodárstvo a pod.
  • Sektorová kultúrna politika je prehľad súboru nástrojov, ktoré sa týkajú dosahovania cieľa pre čiastkový sektor kultúry identifikovaných v spolu 13 sektorových kultúrnych politikách. Jedná sa o sektory, pre ktoré v súčasnosti na Slovensku existujú nástroje ministerstva kultúry zasahujúce do voľného trhu. Delenie na sektory prebieha hlavne z optiku legislatívy, výdavkov štátneho rozpočtu a, kde je to možné, aj verejných výdavkov samospráv. Delenie kultúrnych činností do jednotlivých kultúrnych politík bolo vytvárané na základe prevažujúcej činnosti, a to tak, aby pri vyhodnocovaní nenastávala duplicita (v prípade že nastáva, je naznačené akým spôsobom). Členenie politík je nasledovné:
    • Politiky kultúrneho dedičstva: 1. Múzejný sektor; 2. Verejné knižnice; 3. Pamiatkový fond; 4. Tradičná kultúra a nehmotné kultúrne dedičstvo
    • Politiky umenia: 5. Divadlo a tanec; 6. Hudba; 7. Vizuálne umenie; 8. Literatúra
    • Politiky médiá a audiovízie: 9. Médiá; 10. Audiovízia
    • Politiky kreatívneho priemyslu: 11. Herný priemysel; 12. Architektúra; 13. Dizajn
  • Prierezová kultúrna politika je prehľad súboru nástrojov, ktoré sa týkajú určenej prierezovej témy s identifikovaným cieľom pre určenú tému. Nástroje môžu byť identifikované v súčinnosti s inými orgánmi štátnej a verejnej správy. Členenie politík je nasledovné:
    • Prierezové politiky: 14. Záujmová umelecká činnosť; 15. Vzdelávanie profesionálov pôsobiacich v oblasti kultúry; 16. Kultúra národnostných menšín; 17. Kultúra znevýhodnených skupín; 18. Štátny jazyk a komunikácia; 19. Cirkvi a náboženské spoločnosti

Cieľ kultúrnej politiky je zdôvodnením verejnej intervencie v danej oblasti a v zjednodušenej podobe vysvetľuje, čo danou politikou chce spoločnosť dosiahnuť. Treba ich vnímať ako návrh na „objektivizáciu“ jednotlivých kultúrnych politík. Majú to byť ciele kultúrnej politiky, ktoré univerzálne chce dosahovať každá demokratická krajina bez ohľadu na momentálne politické zastúpenie. Ciele sú vypracované v štruktúre hlavného cieľa a čiastkových cieľov kultúrnej politiky. Každý hlavný cieľ má definované aj tzv. čiastkové ciele kultúrnej politiky, ktoré boli navrhnuté z hľadiska sledovania hodnotového a výrobného reťazca, ktorý popisuje rôzne procesy realizácie kultúrnej politiky.

Viac o Metodike delenia politík, pri ktorej vychádzame z delenia Satelitného účtu kultúry a kreatívneho priemyslu, sa dočítate tu: Príloha č. 1: Metodika delenia kultúrnych politík a ekonomických ukazovateľov (PDF, 355 kB)

Prvá edícia návrhu cieľov kultúrnych politík a merateľných ukazovateľov

IKP v spolupráci s vecnými sekciami ministerstva a odbornou verejnosťou pripravil prvú edíciu súboru cieľov, súvisiacich čiastkových cieľov a merateľných ukazovateľov v období január 2021 – apríl 2022.

Spracované boli návrhy cieľov a merateľných ukazovateľov pre strešnú kultúrnu politiku; pre všetkých 13 sektorových kultúrnych politík a 2 prierezové kultúrne politiky – č. 14 Záujmová umelecká činnosť a č. 16 Kultúra národnostných menšín.

V ďalších edíciách sa ráta s návrhom vyhodnotenia aj pre politiky č. 15. Vzdelávanie profesionálov pôsobiacich v oblasti kultúry; 17. Kultúra znevýhodnených skupín; 18. Štátny jazyk a komunikácia; 19. Cirkvi a náboženské spoločnosti.

Návrh cieľov kultúrnych politík a ich vyhodnotenia prostredníctvom približne 300 merateľných indikátorov z prvej edície je dostupný tu: Súbor cieľov a merateľných ukazovateľov pre kultúrne politiky na Slovensku (PDF, 909 kB )

Pozn.: od apríla 2022 prebieha na IKP dátové vyhodnotenie cieľov kultúrnych politík, pri ktorých bolo potrebné niektoré indikátory alebo zdroje dát upraviť, či spresniť. Preto pre najaktuálnejšiu verziu v oblasti, ktorá Vás zaujíma, pozrite vyhodnotenie za konkrétnu oblasť (nižšie).

Treba sa báť merania dopadov kultúry?

Vnímať dopady kultúry v kontexte merateľného hodnotenia je v kultúre nový fenomén a stretol sa mnohokrát s potrebou doplniť hodnotenia o veľmi citlivú interpretáciu.

  1. Zmierniť obvyklé obavy nad zúžením debaty len na čísla umožňuje to, že systém cieľov a merateľných ukazovateľov ráta s tým, že nie je možné uchopiť činnosť v kultúre prostredníctvom len jedného indikátora, jedného samostatného čísla. Preto návrh vždy obsahuje celý súbor indikátorov, ktoré je potrebné citlivo v súvislostiach interpretovať a dopĺňať o skúsenosti z praxe.
  2. Odborná obec v kultúre je oboznámená so stavom štatistiky, ktorá je na Slovensku síce podrobná, avšak veľakrát reflektuje realitu iba čiastočne. Pri vyhodnoteniach berieme do úvahy a uvádzame obmedzenia dát. Systematizovať existujúce zdroje dát je taktiež príležitosť zlepšiť štatistiky: motivovať respondentov, aby dáta vypĺňali čo najlepšie, ako aj v prípade potreby revidovať či rozšíriť zber dát.
  3. Počas konzultácií aktéri prejavili mimoriadny záujem o vzájomnú diskusiu s cieľom vnímať dopady na spoločnosť za celý sektor, nie len za jednu inštitúciu. Zámerom je zapojiť aktérov zodpovedných za riadenie a vykonávanie rôznych nástrojov kultúrnej politiky do aktívneho dialógu a realizovať informovanejšie rozhodnutia na zlepšenie výsledkov.

Čo sa môžete dozvedieť vo  vyhodnotení cieľov kultúrnej politiky?

V pravidelných intervaloch budú spracované a zverejňované vyhodnotenia jednotlivých kultúrnych politík.

  • Minimálne raz za 4 roky prebehne vyhodnotenie stavu všetkých kultúrnych politík a indikátorov, aby malo vedenie ministerstva k dispozícii prehľad o aktuálnom stave v jednotlivých sektorových a prierezových oblastiach. V prvej časti je predstavené čerpanie verejných výdavkov a iné legislatívne a nelegislatívne nástroje v danej oblasti kultúrnej politiky, s dostupnými ekonomickými ukazovateľmi o veľkosti sektora. V druhej časti je interpretované, do akej miery sú ciele kultúrnych politík napĺňané v porovnaní so zahraničím alebo inou referenčnou hodnotou (tzv. benchmarkom). Ďalšou súčasťou predpokladaný vývoj v kľúčových indikátoroch na dobu 8 rokov.
  • Minimálne raz za rok budú od roku 2023 vyhodnocované tzv. kľúčové indikátory pre napĺňanie kultúrnych politík a zverejňované na stránke IKP.
Prvá edícia vyhodnotenia cieľov kultúrnych politík 2022 – 2023

Hodnotenie výsledkov strešnej kultúrnej politiky Prvá edícia (pdf, 399 kB) dátum zverejnenia: 22.12.2022

  1. Múzejný sektor plán zverejnenia: 2023
  2. Verejné knižnice plán zverejnenia: 2023
  3. Pamiatkový fond plán zverejnenia: 2023
  4. Tradičná kultúra a nehmotné kultúrne dedičstvo plán zverejnenia: 2023
  5. Divadlo a tanec plán zverejnenia: 2023
  6. Hudba plán zverejnenia: 2023
  7. Vizuálne umenie plán zverejnenia: 2023
  8. Literatúra plán zverejnenia: 2023
  9. Médiá plán zverejnenia: 2023
  10. Audiovízia plán zverejnenia: 2023
  11. Herný priemysel plán zverejnenia: 2023
  12. Architektúra plán zverejnenia: 2023
  13. Dizajn plán zverejnenia: 2023
  14. Záujmová umelecká činnosť plán zverejnenia: 2023
  15. Vzdelávanie profesionálov pôsobiacich v oblasti kultúry (Edícia 2)
  16. Kultúra národnostných menšín (Edícia 2)
  17. Kultúra znevýhodnených skupín (Edícia 2)
  18. Štátny jazyk a komunikácia (Edícia 2)
  19. Cirkvi a náboženské spoločnosti (Edícia 2)

 

EKONOMICKÉ UKAZOVATELE  A NÁSTROJE KULTÚRNEJ POLITIKY na Slovensku:

  1. Múzejný sektor
  2. Verejné knižnice
  3. Pamiatkový fond
  4. Tradičná kultúra a nehmotné kultúrne dedičstvo
  5. Divadlo a tanec
  6. Hudba
  7. Vizuálne umenie
  8. Literatúra
  9. Médiá
  10. Audiovízia
  11. Herný priemysel
  12. Architektúra
  13. Dizajn
  14. Záujmová umelecká činnosť
  15. Vzdelávanie profesionálov pôsobiacich v oblasti kultúry (Edícia 2)
  16. Kultúra národnostných menšín (Edícia 2)
  17. Kultúra znevýhodnených skupín (Edícia 2)
  18. Štátny jazyk a komunikácia (Edícia 2)
  19. Cirkvi a náboženské spoločnosti (Edícia 2)

 

Kontaktná osoba v prípade pripomienok k dokumentom:

Zuzana Borošová, analytička, Inštitút kultúrnej politiky, email: zuzana.borosova@culture.gov.sk

Posledná aktualizácia: 12. januára 2023 / Michaela Rudyjová

Zdieľať