Pravidelný prehľad o výkonnosti a úspešnosti kultúrnych politík

 

Aktuálny stav k októbru 2021

Revízia výdavkov vypracovaná v júli 2020 Ministerstvom kultúry SR a Ministerstvom financií SR poukázala na to, že Slovensko zaostáva vo výsledkoch kultúrnych politík oproti krajinám EÚ, pričom slovenské verejné výdavky na kultúru sú proporčne porovnateľné týmto krajinám. Ako najvypuklejší problém rezortu sa ukázala chýbajúca orientácia na dosahovanie cielených výsledkov. Neexistencia jednoznačných cieľov kultúrnych politík vedie k nesystematickej a pasívnej kultúrnej politike. Stanovenie objektívnych cieľov má umožniť zmysluplnú politickú a odbornú diskusiu o tom, ktoré nástroje kultúrnej politiky sú najvhodnejšie pre naplňovanie stanovených cieľov.

Preto bola identifikovaná potreba: „Získať pravidelný prehľad o výkonnosti a úspešnosti kultúrnych politík“. Napĺňanie tohto cieľa bude v najbližšom období realizované v rámci dvoch fáz:

  • Fáza 1 – Zadefinovať a sledovať ciele a merateľné ukazovatele kultúrnych politík ktoré budú pravidelné vyhodnocované na minimálne dvojročnej báze; za túto fázu zodpovedá Inštitút kultúrnej politiky (IKP). Dôležitou súčasťou príprav je participácia zainteresovanej odbornej verejnosti. Aktuálne je možné sa zapojiť prostredníctvom dotazníka do 24.10.2021.
  • Fáza 2 – Pripraviť stratégiu kultúry do konca roka 2030; MK SR spoločne s odbornou verejnosťou sformuluje strategické ciele s ukazovateľmi na nasledovné obdobie do roku 2030 s pravidelne aktualizovaným akčným plánom. Stratégia bude nadväzovať na revíziu výdavkov, zhodnotenia dátovo podložených výsledkov, vyhodnotenia výsledkov stratégie kultúry 2014 – 2020, a iných čiastkových stratégií či zhodnotenia medzinárodného kontextu. Rezort začne pripravovať práce na tomto opatrení revízie výdavkov na kultúru do konca roka 2021, o čom bude informovať.
Projekt pre dotazník
Július Koller – Projekt pre dotazník – ?!+ – 1972 , 1972, Slovenská národná galéria, SNG, IM 226

Viac o fáze 1

Ambíciou prvej fázy je zadefinovať ciele kultúrnej politiky tak, aby boli odborné a aby nepodliehali politickému cyklu. To má zabezpečiť dlhodobo systematický rozvoj kultúrnej politiky vo verejnom záujme. IKP vytvorí v spolupráci s kľúčovými zúčastnenými stranami „súbor“ kultúrnych politík založených na faktoch s definovanými cieľmi, čiastkovými cieľmi a ukazovateľmi pre rezortné politiky v kultúre. Vyhodnocovanie má byť zavedené na pravidelnej báze, prístupné verejnosti pre odbornú diskusiu, pričom periodicitu bude potrebné zvoliť podľa dostupnosti údajov jednotlivých ukazovateľov.

Kritéria stanovenia cieľov a čiastkový cieľ:

  • Obhajoba verejného záujmu  – cieľ má byť prospešný pre spoločnosť ako celok, nie pre konkrétnu záujmovú skupinu
  • Apolitickosť  – cieľ sa nemá meniť s politickým cyklom, i.e. mal by byť dostatočne nemenný a nekontroverzný
  • Zameranie na výsledok – cieľ má klásť dôraz na výsledky kultúrnej politiky a nie vstupy – vstupy sú len prostriedky na realizáciu výsledkov
  • Jasnosť – z cieľu sa majú dať relatívne ľahko logicky odvodiť čiastkové ciele, hodnotový reťazec a KPIs
  • Kontrolovateľnosť – ciel má byť kvantifikovateľný, alebo iným, objektívnym spôsobom vyhodnocovaný pre jeho plnenie
  • Špecifickosť – cieľ má byť dostatočne špecifický na to, aby sa pod jeho definíciu nezmestila akákoľvek činnosť, cieľ nemá mať formu „vytvoríme podmienky pre všeobecný rozvoj“

Praktické využitie písomnej verzie súboru cieľov kultúrnych politík sa plánuje pre:

  • politickú reprezentáciu, ktorá sa venuje kultúrnej politike. Politická reprezentácia potrebuje vedieť aké sú ciele, resp. žiaduce výsledky kultúrnych politík, aby dokázali odolávať tlakom a to spôsobom, že si budú klásť otázku, či sú navrhované riešenia v súlade s cieľmi danej kultúrnej politiky.
  • vykonávateľov kultúrnej politiky. Vykonávatelia kultúrnej politiky potrebujú vedieť aké sú ciele kultúrnych politík, aby nemuseli mať pocit paralýzy a úplnej naviazanosti na politickú reprezentáciu. Má pomôcť s kladením otázky „čo je v súlade s verejným záujmom kultúrnej politiky?“.
  • analytikov a hodnotiteľov kultúrnej politiky. Analytici kultúrnej politiky potrebujú vedieť aké sú ciele kultúrnych politík, aby vedeli vyhodnocovať jej úspešnosť v čase a aby vedeli na základe výsledkov analýz navrhovať zlepšenia.

V praktickej rovine má tento súbor cieľov a merateľných ukazovateľov slúžiť ako východiskový podklad pri:

  • Programovom rozpočtovaní výdavkov rezortu MK SR
  • Tvorbe kontraktov medzi MK SR a organizáciami v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti
  • Posudzovaní investičných akcií rezortu MK SR
  • Formulovaní Stratégie kultúry do 2030
  • Pravidelná diskusia o výsledkoch kultúrnych politík

Participácia

Za dôležitú súčasť celého procesu považuje ministerstvo participáciu zainteresovanej verejnosti, ktorá by sa mala do jednotlivých fáz prípravy zapájať rôznymi formami. MK SR preto v rámci projektu „Budovania kapacít pre oblasť participatívnej tvorby verejných politík v prostredí ústrednej štátnej správy“ oslovilo na spoluprácu občianske združenie Stojíme pri kultúre v zastúpení Stanislava Krajčiho a Ladislava Oravca, s ktorým konzultuje prípravu participatívnych nástrojov pri príprave vyššie uvedených dokumentov.

Za kľúčové považuje MK SR identifikovať spôsob, ako vytvoriť vyvážené pracovné skupiny, s ktorými môže v procese pripravovať tieto strategické úlohy. O.z. Stojíme pri kultúre spracovalo návrh dotazníka, ktorý má za cieľ zmapovať predstavy a podnety aktérov zo všetkých oblastí kultúry. Súčasťou dotazníka je aj žiadosť smerom k verejnosti, aby tento dotazník preposlali všetkým osobám, ktoré by podľa nich  mali zastupovať odbornú verejnosť za vybranú oblasť pri pracovných stretnutiach venujúcich sa príprave pravidelného vyhodnocovania cieľov kultúrnych politík a stratégie kultúry. Na základe princípu vyvážených strán následne zložíme pracovné skupiny, pričom pozvaní budú aj členovia a členky poradných orgánov ministerky* (múzejná a galerijná rada, ústredná knižničná rada, pamiatková rada) a novej Platformy pre kultúrny a kreatívny priemysel založenej v roku 2020, ktorú v súčasnosti tvoria zástupcovia štátnej, regionálnej a miestnej samosprávy, univerzít a vybraných sektorových asociácií a inštitúcií.

Slovník pojmov

Verejná politika je súbor nástrojov aplikovaných na dosiahnutie stanoveného cieľa.

Kultúrne politiky sú súbory nástrojov ktorými verejná a štátna správa realizuje snahu dosiahnuť určité ciele v kultúrnom sektore. Pre účel získania pravidelného prehľadu o výsledkoch kultúrnych politík, vnímame kultúrne politiky v troch rovinách:

  • Všeobecná kultúrna politika má prinášať celkový pohľad na to, aký dopad majú všetky politiky z pohľadu regulovaných či dotovaných kultúrnych služieb a produktov na obyvateľov. Všeobecná kultúrna politika nie je izolovaná, a dosahovanie jej výsledkov priamo súvisí aj s inými prierezovými oblasťami ako vzdelávanie, zdravotníctvo, sociálna oblasť, hospodárstvo a pod. Takýto pohľad vie pomôcť identifikovať do akej miery kultúrna politika zodpovedá za výsledok napĺňanie cieľov, aspoň identifikovaním nástrojov, ktorými sa daný cieľ má napĺňať.
  • Kultúrna politika sektorová je prehľad súboru nástrojov, ktoré sa týkajú dosahovania cieľa pre čiastkový sektor kultúry (pamiatky, divadlo a pod.). Delenie na sektory prebieha hlavne z optiky výdavkov štátneho rozpočtu, pričom, kde je možné, sú identifikované aj verejné výdavky samospráv.
  • Kultúrna politika prierezová je prehľad súboru nástrojov, ktoré sa týkajú určenej prierezovej témy s identifikovaným cieľom pre určenú tému.

Nástroje kultúrnej politiky sú konkrétne spôsoby implementácie kultúrnej politiky, ktoré majú viesť k naplneniu daného cieľa.

Cieľ kultúrnej politiky je zdôvodnením verejnej intervencie v danej oblasti a v zjednodušenej podobe vysvetľuje, čo danou politikou chce spoločnosť dosiahnuť. Treba ich vnímať ako návrh na „objektivizáciu“ jednotlivých kultúrnych politík. Majú to byť všeobecné ciele kultúrnej politiky, ktoré univerzálne chce každá demokratická krajina spĺňať vo svojej kultúrnej politike bez ohľadu na momentálne politické zastúpenie.

Čiastkové ciele kultúrnej politiky sú spresnením cieľa, resp. jeho rozloženie na jednotlivé časti implementácie kultúrnej politiky.

KPI (key performance indicator), alebo kľúčový merateľný ukazovateľ je kvantitatívna hodnota, ktorá vyjadruje mieru úspešnosti dosahovania cieľov a podcieľov. Súbor merateľných ukazovateľov (jeden hlavný ukazovateľ a set viacerých „manažérskych“ ukazovateľov) by spoločne mal mať schopnosť pomenovať, do akej miery sú napĺňané ciele kultúrnych politík. Budú vedieť pomenovať súčasný stav, ako aj želaný stav v budúcnosti (benchmark z iných krajín, alebo odvodený z metodík a štandardov, či z historických dát).

Hodnotový reťazec kultúrnej politiky popisuje proces realizácie kultúrnej politiky a vytvárania celo-spoločensky prospešných hodnôt. Hodnotový reťazec dáva do súvislostí cieľ a jednotlivé čiastkové ciele konkrétnej kultúrnej politiky. Z ekonomického hľadiska ide o opis produkčného procesu tvorby kultúrnych statkov, t.j. opisuje ako sa z „peňazí tvorí muzika“. Z analytického hľadiska napomáha hľadaniu neefektivít a úzkych miest pri implementácií konkrétnych kultúrnych politík.

Stratégia predstavuje dlhodobý plán vytvorený na dosiahnutie strategického cieľa, alebo viacerých cieľov v určenom čase. Je jedným z výstupov strategického riadenia, v praxi ide spravidla o formalizovaný dokument, ktorý obsahuje popis vízie pre verejnú politiku, strategických cieľov a harmonogram ich realizácie.

 

Aktuálny stav k novembru 2021

V rámci úlohy vyplývajúcej z revízie výdavkov na kultúru – ”Získať pravidelný prehľad o výkonnosti a úspešnosti kultúrnych politík, Inštitút kultúrnej politiky (IKP)  pracoval na prvej fáze so zámerom „zadefinovať a sledovať ciele a merateľné ukazovatele kultúrnych politík, ktoré budú pravidelné vyhodnocované”.   V mesiaci október IKP uskutočnil prieskum na tému Ako vyhodnocovať dopady kultúry prostredníctvom online pološtrukturovaného dotazníka pre širšiu odbornú verejnosť.

Cieľom dotazníka bolo zmapovať základné predstavy a podnety aktérov a aktérok zo všetkých oblastí kultúry na tému dôležitosti existencie kultúrnej stratégie, a konkrétne na tému strategických potrieb v jednotlivých oblastiach kultúrnych politík.

Celkovo nám prišlo 127 odpovedí so súhlasom na spracovanie, ale do prieskumu sa zapojilo spolu až 785 respondentov. Napriek nižšiemu počtu zaslaných odpovedí považujeme získané podnety z dotazníka za výpovedné, v časti všeobecných otázkach kultúrnej politik budú slúžiť ako jeden z podkladov pre prípravu Stratégie kultúry do roku 2030, na ktorej sa bude na ministerstve kultúry pracovať v roku 2022.

Odpovede na  otázky venované  konkrétnym  devätnástim oblastiam kultúrnych politík, zodpovedali respondenti v počte od 5 až 47 respondentov, ktorí reprezentovali širokú škálu kultúrnych a umeleckých profesií: riaditelia a pracovníci kultúrnych oddelení verejných úradov, kultúrni manažéri, odborní pracovníci kultúrnych inštitúcií, riaditelia, umelci, prezidenti asociácií,  výskumní pracovníci vzdelávacích inštitúcií v umeleckých a kultúrnych oblastiach a iní. Odpovede z dotazníka predstavujú pomerne rozsiahly súbor získaných  informácií. IKP ich bude postupne spracovávať  a podrobne sa nimi zaoberať pri vypracovaní stratégie kultúry 2030 začiatkom budúceho roka. Zároveň budú doplnené o podnety z ďalších plánovaných participatívnych procesov pri samotnej tvorbe Stratégie kultúry 2030.

Základné výsledky dotazníka

Všeobecná časť dotazníka sa venovala  základným postojom v oblasti riadenia kultúry, a to konkrétne otázkam, ako veľmi dôležitá je ucelená štátna stratégia, uplatňovanie princípu hodnoty za peniaze v kultúre a umení, či je dôležité vyhodnocovanie výsledkov kultúrnej politiky na základe merateľných ukazovateľov, a akú úlohu má hrať verejný záujem vo verejných politikách.

Až 76%  respondentov úplne alebo skôr súhlasí s tým, že  kultúra a kreatívne sektory potrebujú ucelenú štátnu stratégiu, ktorá by zahŕňala všetky oblasti kultúrnych politík. Zároveň 65% súhlasí, že verejný záujem by mal byť kľúčovým východiskom pre jednotlivé kultúrne politiky a 57% sa stotožňuje s tým, že výkon kultúrnych politík by mal byť pravidelne hodnotený na základe merateľných ukazovateľov. S tým, že princíp hodnoty za peniaze by sa mal uplatňovať aj v kultúre a umení, úplne alebo čiastočne súhlasí  42% participantov, odpoveď niekde medzi označilo 24 % respondentov.

Zároveň nás zaujímalo, ako je odborná verejnosť naklonená viac či menej aktívnej participácií na prípravách stratégie kultúry, ako aj ku ktorým konkrétnym oblastiam kultúrnych politík by sa participanti radi vyjadrovali.

Zo získaných odpovedí je vidieť pomerne silný záujem o zúčastňovanie sa na verejných procesoch tvorby kultúrnych stratégie, najmä v podobe jednorazových konzultácií, písomných pripomienok, ako aj formou účasti na pracovných skupinách.

 

Posledná aktualizácia: 19. apríla 2022 / Michaela Rudyjová

Zdieľať